BNP Paribas Open 2021 – ženská čtyřhra

BNP Paribas Open 2021
VítězkyČínská Tchaj-pej Sie Šu-wej
Belgie Elise Mertensová
FinalistkyRusko Veronika Kuděrmetovová
Kazachstán Jelena Rybakinová
Výsledek7–6(7–1), 6–3
Soutěže
mužská dvouhramužská čtyřhra
ženská dvouhraženská čtyřhra
2019 •Indian Wells Masters• 2022 >

Ženská čtyřhra BNP Paribas Open 2021 probíhala v první polovině října 2021. Do deblové soutěže indianwellského tenisového turnaje hraného na tvrdém povrchu nastoupilo třicet dva dvojic. V roce 2020 byl turnaj zrušen kvůli koronavirové pandemii. Obhájcem titulu z roku 2019 byl pár Elise Mertensová a Aryna Sabalenková,[1] které nestartovaly společně. Sabalenková musela po pozitivním covidovém testu nastoupit do izolace.[2] Mertensová nastoupila po boku své stabilní partnerky Sie a dokázala titul obhájit.

Barbora Krejčíková se Elise Mertensovou vstoupily do turnaje jako soupeřky o post deblové světové jedničky. Díky postupu do finále Mertensová po skončení vystřídala českou deblistku na čele klasifikace.

Vítězem se stal tchajwansko-belgický druhý nasazený pár Sie Šu-wej a Elise Mertensová, který ve finále zdolal nenasazené rusko-kazachstánské duo Veroniku Kuděrmetovovou a Jeleu Rybakinovou po dvousetovém průběhu 7–6(7–1) a 6–3. Obě šampionky si do žebříčku WTA připsaly 1000 bodů a získaly po triumfu ve Wimbledonu druhou společnou trofej. Sie na okruhu WTA Tour vybojovala jubilejní třicátý deblový titul a po letech 2014 a 2018 třetí z Indian Wells a pro obhájkyni Mertensovou to bylo čtrnácté takové turnajové vítězství.[3]

Nasazení párů

  1. Česko Barbora Krejčíková / Česko Kateřina Siniaková (čtvrtfinále)
  2. Čínská Tchaj-pej Sie Šu-wej / Belgie Elise Mertensová (vítězky)
  3. Japonsko Šúko Aojamová / Japonsko Ena Šibaharaová (semifinále)
  4. Chile Alexa Guarachiová / USA Desirae Krawczyková (2. kolo)
  5. USA Nicole Melicharová-Martinezová / Nizozemsko Demi Schuursová (2. kolo)
  6. USA Hayley Carterová / Kanada Gabriela Dabrowská (2. kolo)
  7. Chorvatsko Darija Juraková / Slovinsko Andreja Klepačová (1. kolo)
  8. Kanada Sharon Fichmanová / Mexiko Giuliana Olmosová (2. kolo)

Pavouk

Legenda

Finálové fáze

Semifinále Finále
  Ukrajina Ljudmyla Kičenoková
 Lotyšsko Jeļena Ostapenková
43 
  Rusko Veronika Kuděrmetovová
 Kazachstán Jelena Rybakinová
66 
   Rusko Veronika Kuděrmetovová
 Kazachstán Jelena Rybakinová
613
 
 2 Čínská Tchaj-pej Sie Šu-wej
 Belgie Elise Mertensová
776
3 Japonsko Šúko Aojamová
 Japonsko Ena Šibaharaová
20
2 Čínská Tchaj-pej Sie Šu-wej
 Belgie Elise Mertensová
66 

Horní polovina

První kolo Druhé kolo Čtvrtfinále Semifinále
1 Česko B Krejčíková
 Česko K Siniaková
666[10] 
  Švýcarsko V Golubic
 Švýcarsko J Teichmann
782[2]  1 Česko B Krejčíková
 Česko K Siniaková
66 
  Norsko U Eikeri
 Bělorusko A Sasnovič
66   Norsko U Eikeri
 Bělorusko A Sasnovič
32 
WC USA R Brantmeier
 USA K Scott
41   1 Česko B Krejčíková
 Česko K Siniaková
64[8] 
  Ukrajina L Kičenok
 Lotyšsko J Ostapenko
66    Ukrajina L Kičenok
 Lotyšsko J Ostapenko
26[10] 
  USA S Rogers
 Austrálie A Tomljanović
33   Ukrajina L Kičenok
 Lotyšsko J Ostapenko
66
  USA K Christian
 Nový Zéland E Routliffe
44  6 USA H Carter
 Kanada G Dabrowski
42 
6 USA H Carter
 Kanada G Dabrowski
66    Ukrajina L Kičenok
 Lotyšsko J Ostapenko
43
4 Chile A Guarachi
 USA D Krawczyk
36[10]    Rusko V Kuděrmetova
 Kazachstán J Rybakina
66
PR Spojené království H Watson
 Čína S-s Čeng
63[8]  4 Chile A Guarachi
 USA D Krawczyk
377[0] 
PR Austrálie An Rodionova
 Austrálie Ar Rodionova
36[8]   Rusko V Kuděrmetova
 Kazachstán J Rybakina
662[10] 
  Rusko V Kuděrmetova
 Kazachstán J Rybakina
63[10]    Rusko V Kuděrmetova
 Kazachstán J Rybakina
16[10]
  Česko M Bouzková
 Česko L Hradecká
63[10]    Česko M Bouzková
 Česko L Hradecká
61[3] 
PR Japonsko N Hibino
 Polsko A Rosolska
26[6]   Česko M Bouzková
 Česko L Hradecká
65[10]
WC Rumunsko S Halep
 Rumunsko E-G Ruse
779  WC Rumunsko S Halep
 Rumunsko E-G Ruse
27[5] 
7 Chorvatsko D Jurak
 Slovinsko A Klepač
567 

Dolní polovina

První kolo Druhé kolo Čtvrtfinále Semifinále
8 Kanada S Fichman
 Mexiko G Olmos
66 
  Rusko D Kasatkina
 Estonsko A Kontaveit
34  8 Kanada S Fichman
 Mexiko G Olmos
42 
  Japonsko M Ninomija
 USA S Santamaria
773[10]   Japonsko M Ninomija
 USA S Santamaria
66 
  Belgie K Flipkens
 Španělsko S Sorribes Tormo
656[6]    Japonsko M Ninomija
 USA S Santamaria
162 
  Ukrajina N Kičenok
 Rumunsko R Olaru
36[8]   3 Japonsko Š Aojama
 Japonsko E Šibahara
677 
  USA A Muhammad
 USA J Pegula
63[10]   USA A Muhammad
 USA J Pegula
43
  Indie S Mirza
 Čína Š Čang
63[13]  3 Japonsko Š Aojama
 Japonsko E Šibahara
66 
3 Japonsko Š Aojama
 Japonsko E Šibahara
46[15]   3 Japonsko Š Aojama
 Japonsko E Šibahara
20
5 USA N Melichar-Martinez
 Nizozemsko D Schuurs
66   2 Čínská Tchaj-pej Š-w Sie
 Belgie E Mertens
66
  Česko K Peschke
 Nizozemsko A Rus
43  5 USA N Melichar-Martinez
 Nizozemsko D Schuurs
32 
  Rumunsko I-C Begu
 Česko R Voráčová
11   Kanada L Fernandez
 USA C Gauff
66 
  Kanada L Fernandez
 USA C Gauff
66    Kanada L Fernandez
 USA C Gauff
54
  USA B Mattek-Sands
 Polsko I Świątek
66   2 Čínská Tchaj-pej Š-w Sie
 Belgie E Mertens
76 
PR Německo J Lohoff
 Rusko A Panova
13   USA B Mattek-Sands
 Polsko I Świątek
64[8]
WC USA A Anisimova
 Ukrajina D Jastremska
11  2 Čínská Tchaj-pej Š-w Sie
 Belgie E Mertens
16[10] 
2 Čínská Tchaj-pej Š-w Sie
 Belgie E Mertens
66 

Odkazy

Reference

V tomto článku byl použit překlad textu z článku 2021 BNP Paribas Open – Women's Doubles na anglické Wikipedii.

  1. Mertens, Sabalenka seal doubles glory in Indian Wells [online]. WTA Tour, Inc., 2019-03-16 [cit. 2019-03-27]. Dostupné online. (anglicky) 
  2. Sabalenková zamířila v Indian Wells do izolace, byla pozitivní na covid. iDNES.cz [online]. 2021-10-03 [cit. 2021-10-06]. Dostupné online. 
  3. Hsieh and Mertens prevail to win Indian Wells doubles title. Women's Tennis Association [online]. 2021-10-16 [cit. 2021-10-17]. Dostupné online. 

Externí odkazy

Média použitá na této stránce

Flag of Chinese Taipei for Olympic games.svg
Chinese Taipei Olympic Flag. According to the official website of Chinese Taipei Olympic Committee, Blue Sky(circle) & White Sun(triangles) above the Olympic rings is neither the National Emblem of the Republic of China, nor the Party Emblem of Kuomintang (KMT), but a design in between, where the triangles do not extend to the edge of the blue circle, as registered at International Olympic Committee in 1981 and digitally rendered in 2013. Besides, the blue outline of the five-petaled plum blossom is broader than the red one. Moreover, the CMYK code of the blue one and the Blue Sky & White Sun is "C100-M100-Y0-K0", and different from the Olympic rings (C100-M25-Y0-K0). Note that it's the only version recognized by IOC.
Flag of Belgium.svg

Belgická vlajka

This is the national flag of Belgium, according to the Official Guide to Belgian Protocol. It has a 13:15 aspect ratio, though it is rarely seen in this ratio.

Its colours are defined as Pantone black, Pantone yellow 115, and Pantone red 032; also given as CMYK 0,0,0,100; 0,8.5,79,0; and 0,94,87,0.
Flag of the Czech Republic.svg
Vlajka České republiky. Podoba státní vlajky České republiky je definována zákonem České národní rady č. 3/1993 Sb., o státních symbolech České republiky, přijatým 17. prosince 1992 a který nabyl účinnosti 1. ledna 1993, kdy rozdělením České a Slovenské Federativní republiky vznikla samostatná Česká republika. Vlajka je popsána v § 4 takto: „Státní vlajka České republiky se skládá z horního pruhu bílého a dolního pruhu červeného, mezi něž je vsunut žerďový modrý klín do poloviny délky vlajky. Poměr šířky k její délce je 2 : 3.“
Flag of Chile.svg
Při zobrazení tohoto souboru lze snadno přidat orámování
Flag of Canada (Pantone).svg
Flag of Canada introduced in 1965, using Pantone colors. This design replaced the Canadian Red Ensign design.
Slovenia Flag.svg
Autor: Professorsolo2015, Licence: CC BY-SA 4.0
Flag of Slovenia
Flag of Australia (converted).svg

Flag of Australia, when congruence with this colour chart is required (i.e. when a "less bright" version is needed).

See Flag of Australia.svg for main file information.