Markušovské steny
 Markušovské steny | |
|---|---|
| IUCN kategorie III (Přírodní památka) | |
 | |
| Základní informace | |
| Vyhlášení | 1976, 1987 |
| Nadm. výška | 470 m n. m. |
| Rozloha | 13,44 ha |
| Poloha | |
| Stát |  Slovensko |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Umístění | Slovenský raj |
| Souřadnice | 48°54′56″ s. š., 20°38′53″ v. d. |
  Markušovské steny | |
| Další informace | |
| Kód | 608 |
 Obrázky, zvuky či videa na Commons | |
| Některá data mohou pocházet z datové položky. | |
Markušovské steny je národní přírodní památka v oblasti Slovenského ráje. Nachází se v katastrálním území obcí Markušovce a Odorín v okrese Spišská Nová Ves v Košickém kraji. Území bylo vyhlášeno v roce 1976 a novelizováno v roce 1987 na rozloze 13,44 ha. Ochranné pásmo nebylo stanoveno.
Markušovský skalní hřib
Centrální části národní přírodní památky Markušovské steny na strmém svahu ve výšce 470 m n. m. dominuje Markušovský skalní hřib, nejznámější a nejlépe vyvinutý hřibovitý skalní útvar na Slovensku.
Odkazy
Externí odkazy
Obrázky, zvuky či videa k tématu Markušovské steny na Wikimedia Commons
- Národní přírodní památka Markušovské steny, Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Média použitá na této stránce
Information-silk.svg
Autor:
A tiny blue 'i' information icon converted from the Silk icon set at famfamfam.com
Autor:
- Information-silk.png: Mark James
- derivative work: KSiOM(Talk)
A tiny blue 'i' information icon converted from the Silk icon set at famfamfam.com
Relief Map of Slovakia 2.png
Autor: derivative work Виктор_В, Licence: CC BY-SA 3.0
Relief map of Slovakia
Autor: derivative work Виктор_В, Licence: CC BY-SA 3.0
Relief map of Slovakia
Green pog.svg
Shiny green button/marker widget.
Shiny green button/marker widget.
Markusovsky hrib.JPG
Autor: Jikookij, Licence: CC BY-SA 3.0
Nachádza sa v centrálnej časti NPP Markušovské steny na strmom svahu vo výške 470 m.n.m. Ide o najkrajší hríbovitý skalný útvar na Slovensku. Vznikol v hornádskych vrstvách . Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere cca 3 m. Chránený objekt leži 2km od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. Medzi okruhliakmi dominujúcou horninou sú podložné svetlé vápence rozličného stupňa opracovania. Menej sa vyskytujú úlomky fylitov a zelených bridlíc. Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená ,,noha", a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia. Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Je vysoký viac ako 8 metrov a je situovaný do okraja zlepencovej skalnej stráne. Je sprístupnený náučným chodníkom. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejši slovenský hríbovitý skalný útvar.
Autor: Jikookij, Licence: CC BY-SA 3.0
Nachádza sa v centrálnej časti NPP Markušovské steny na strmom svahu vo výške 470 m.n.m. Ide o najkrajší hríbovitý skalný útvar na Slovensku. Vznikol v hornádskych vrstvách . Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere cca 3 m. Chránený objekt leži 2km od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. Medzi okruhliakmi dominujúcou horninou sú podložné svetlé vápence rozličného stupňa opracovania. Menej sa vyskytujú úlomky fylitov a zelených bridlíc. Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená ,,noha", a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia. Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Je vysoký viac ako 8 metrov a je situovaný do okraja zlepencovej skalnej stráne. Je sprístupnený náučným chodníkom. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejši slovenský hríbovitý skalný útvar.