Qatar TotalEnergies Open 2022 – ženská čtyřhra

Qatar TotalEnergies Open 2022
VítězkyUSA Coco Gauffová
USA Jessica Pegulaová
FinalistkyRusko Veronika Kuděrmetovová
Belgie Elise Mertensová
Výsledek3–6, 7–5, [10–5]
Soutěže
ženská dvouhraženská čtyřhra
2021 •Qatar Ladies Open• 2023 >

Ženská čtyřhra Qatar TotalEnergies Open 2022 probíhala ve druhé polovině února 2022. Do deblové soutěže dauhaského tenisového turnaje hraného na tvrdém povrchu nastoupilo dvacet osm dvojic. Obhájcem titulu byl americko-nizozemský pár Nicole Melicharová-Martinezová a Demi Schuursová,[1] jehož členky nestartovaly společně. Melicharová-Martinezová nastoupila s Alexou Guarachiovu. Ve druhém kole však podlehly Flipkensové a Van Uytvanckové. Spoluhráčkou Schuursové se stala Čan Chao-čching, s níž na úvod nestačila na Dzalamidzeovou a Martincovou.

Vítězkamy se staly nenasazené Američanky Coco Gauffová s Jessicou Pegulaovou, které ve finále za 100 minut zdolaly rusko-belgické turnajové trojky Veroniku Kuděrmetovovou a Elise Mertensovou. Po dvousetovém průběhu 3–6 7–5 rozhodl až supertiebreak poměrem míčů [10–5]. Obě šampionky si do žebříčku WTA připsaly 900 bodů. Při čtvrtém společném startu získaly premiérovou trofej jako pár a první v kategorii WTA 1000. Gauffová na okruhu WTA Tour vybojovala čtvrtý deblový titul a pro Pegulaovou to bylo druhé takové turnajové vítězství.[2]

Nasazení párů

Čtyři nejvýše nasazené páry obdržely volný los do druhého kola.

  1. Česko Barbora Krejčíková / Česko Kateřina Siniaková (čtvrtfinále, skreč)
  2. Japonsko Ena Šibaharaová / Čína Čang Šuaj (čtvrtfinále)
  3. Rusko Veronika Kuděrmetovová / Belgie Elise Mertensová (finále)
  4. Kanada Gabriela Dabrowská / Mexiko Giuliana Olmosová (2. kolo)
  5. Chile Alexa Guarachiová / USA Nicole Melicharová-Martinezová (2. kolo)
  6. Ukrajina Ljudmyla Kičenoková / Lotyšsko Jeļena Ostapenková (1. kolo)
  7. USA Desirae Krawczyková / Austrálie Ellen Perezová (2. kolo)
  8. Kazachstán Anna Danilinová / Brazílie Beatriz Haddad Maiová (2. kolo)

Pavouk

Legenda

Finálová fáze

Semifinále Finále
  Česko Lucie Hradecká
 Indie Sania Mirzaová
03 
3 Rusko Veronika Kuděrmetovová
 Belgie Elise Mertensová
66 
 3 Rusko Veronika Kuděrmetovová
 Belgie Elise Mertensová
65[5]
 
   USA Coco Gauffová
 USA Jessica Pegulaová
37[10]
  Japonsko Šúko Aojamová
 Srbsko Aleksandra Krunićová
32
  USA Coco Gauffová
 USA Jessica Pegulaová
66 

Horní polovina

První kolo Druhé kolo Čtvrtfinále Semifinále
 
  1 Česko B Krejčíková
 Česko K Siniaková
66 
PR Norsko U Eikeri
 Rusko A Panova
66  PR Norsko U Eikeri
 Rusko A Panova
21 
 Japonsko E Hozumi
 Japonsko M Ninomija
44   1 Česko B Krejčíková
 Česko K Siniaková
653r 
 Rumunsko M Niculescu
 Rusko V Zvonareva
43    Česko L Hradecká
 Indie S Mirza
774 
 Česko L Hradecká
 Indie S Mirza
66   Česko L Hradecká
 Indie S Mirza
77
PR Spojené království S Murray Sharan
 Nizozemsko B Schoofs
04  8 Kazachstán A Danilina
 Brazílie B Haddad Maia
55 
8 Kazachstán A Danilina
 Brazílie B Haddad Maia
66    Česko L Hradecká
 Indie S Mirza
03
   3 Rusko V Kuděrmetova
 Belgie E Mertens
66
  3 Rusko V Kuděrmetova
 Belgie E Mertens
66 
 Rumunsko I Bara
Slovensko K Kučová
632   Ukrajina M Kosťuk
 Bělorusko A Sasnovič
04 
 Ukrajina M Kosťuk
 Bělorusko A Sasnovič
776   3 Rusko V Kuděrmetova
 Belgie E Mertens
66
WC Švédsko M Björklund
 Spojené království E Webley-Smith
33    Belgie K Flipkens
 Belgie A Van Uytvanck
23 
 Belgie K Flipkens
 Belgie A Van Uytvanck
66   Belgie K Flipkens
 Belgie A Van Uytvanck
56[11]
 Švýcarsko V Golubic
 Nizozemsko A Rus
16[7]  5 Chile A Guarachi
 USA N Melichar-Martinez
74[9] 
5 Chile A Guarachi
 USA N Melichar-Martinez
64[10] 

Dolní polovina

První kolo Druhé kolo Čtvrtfinále Semifinále
7 USA D Krawczyk
 Austrálie E Perez
66 
Alt Gruzie O Kalašnikova
 Belgie M Zanevska
32  7 USA D Krawczyk
 Austrálie E Perez
663[6] 
 Rusko K Rachimova
 Dánsko C Tauson
72[7]  PR Polsko A Rosolska
 Nový Zéland E Routliffe
177[10] 
PR Polsko A Rosolska
 Nový Zéland E Routliffe
56[10]   PR Polsko A Rosolska
 Nový Zéland E Routliffe
12 
WC Katar M Al-Naimi
Turecko İ Öz
23    Japonsko S Aojama
 Srbsko A Krunić
66 
 Japonsko S Aojama
 Srbsko A Krunić
66   Japonsko S Aojama
 Srbsko A Krunić
626[16]
  4 Kanada G Dabrowski
 Mexiko G Olmos
772[14] 
    Japonsko S Aojama
 Srbsko A Krunić
32
6 Ukrajina L Kičenok
 Lotyšsko J Ostapenko
32    USA C Gauff
 USA J Pegula
66
 USA C Gauff
 USA J Pegula
66   USA C Gauff
 USA J Pegula
w/o 
 Chorvatsko D Jurak Schreiber
 Itálie J Paolini
54   Maďarsko A Bondár
 Rumunsko J Cristian
 
 Maďarsko A Bondár
 Rumunsko J Cristian
76    USA C Gauff
 USA J Pegula
37[10]
 Rusko N Dzalamidze
 Česko T Martincová
66   2 Japonsko E Šibahara
 Čína Š Čang
65[7] 
 Čínská Tchaj-pej Ch-č Čan
 Nizozemsko D Schuurs
23   Rusko N Dzalamidze
 Česko T Martincová
73[8]
  2 Japonsko E Šibahara
 Čína Š Čang
56[10] 
 

Odkazy

Reference

V tomto článku byl použit překlad textu z článku 2022 Qatar Total Open – Doubles na anglické Wikipedii.

  1. Melichar, Schuurs clinch Qatar Total Open doubles title [online]. Qatar Tennis Federation, 2021-03-05 [cit. 2022-03-08]. Dostupné online. (anglicky) 
  2. Gauff, Pegula charge to doubles title in Doha. Women's Tennis Association [online]. 2022-02-25 [cit. 2022-03-08]. Dostupné online. (anglicky) 

Externí odkazy

  • Qatar TotalEnergies Open 2022 – ženská čtyřhra [PDF]. WTA Tour, Inc. [cit. 2022-02-28]. Dostupné online. (anglicky) 

Média použitá na této stránce

Flag of Belgium.svg

Belgická vlajka

This is the national flag of Belgium, according to the Official Guide to Belgian Protocol. It has a 13:15 aspect ratio, though it is rarely seen in this ratio.

Its colours are defined as Pantone black, Pantone yellow 115, and Pantone red 032; also given as CMYK 0,0,0,100; 0,8.5,79,0; and 0,94,87,0.
Flag of the Czech Republic.svg
Vlajka České republiky. Podoba státní vlajky České republiky je definována zákonem České národní rady č. 3/1993 Sb., o státních symbolech České republiky, přijatým 17. prosince 1992 a který nabyl účinnosti 1. ledna 1993, kdy rozdělením České a Slovenské Federativní republiky vznikla samostatná Česká republika. Vlajka je popsána v § 4 takto: „Státní vlajka České republiky se skládá z horního pruhu bílého a dolního pruhu červeného, mezi něž je vsunut žerďový modrý klín do poloviny délky vlajky. Poměr šířky k její délce je 2 : 3.“
Flag of Canada (Pantone).svg
Flag of Canada introduced in 1965, using Pantone colors. This design replaced the Canadian Red Ensign design.
Flag of Chile.svg
Při zobrazení tohoto souboru lze snadno přidat orámování
Flag of Australia (converted).svg

Flag of Australia, when congruence with this colour chart is required (i.e. when a "less bright" version is needed).

See Flag of Australia.svg for main file information.
Flag of Georgia (Pantone).svg
Georgian flag in Pantone MS.
Flag of Chinese Taipei for Olympic games.svg
Chinese Taipei Olympic Flag. According to the official website of Chinese Taipei Olympic Committee, Blue Sky(circle) & White Sun(triangles) above the Olympic rings is neither the National Emblem of the Republic of China, nor the Party Emblem of Kuomintang (KMT), but a design in between, where the triangles do not extend to the edge of the blue circle, as registered at International Olympic Committee in 1981 and digitally rendered in 2013. Besides, the blue outline of the five-petaled plum blossom is broader than the red one. Moreover, the CMYK code of the blue one and the Blue Sky & White Sun is "C100-M100-Y0-K0", and different from the Olympic rings (C100-M25-Y0-K0). Note that it's the only version recognized by IOC.